Polsko

Pahorok, na ktorom sa rozprestiera dnešný kráľovský hrad, si prešiel bohatou históriou. Archeologické nálezy dokazujú, že tu ľudia žili už Pred sto tisíc rokmi a od tej doby bolo toto vápenné návršie permanentne osídlené. Hrad tu stál už v 9. storočí, keď slúžil ako sídlo kniežaťa, a na prelome 10. a 11. storočia tu pribudlo niekoľko predrománských budov. Dnešný hrad pochádza zo 14. storočia, kedy prebehla kompletná prestavba doterajšieho stavení. Po požiari v 17. storočí a následnom odklone kráľovského dvora do Varšavy však začal hrad pomaly, ale iste chátrať. Jeho dávny lesk mu začal byť vrátený až od začiatku 20. storočia, keď sa začal opravovať. Do hradu sa vrátili aj cenné umelecké diela a predmety, ktoré boli v minulosti odcudzené. Medzi významné diela tu patrí napríklad Da Vinciho Dáma s hranostajom.

Floriánska brána bola vždy najdôležitejšou časťou mestských hradieb, a práve tadiaľ sa preto vracali králi z víťazných bitiek, rovnako ako tadiaľ viedli korunovačné aj smútočné sprievody. Brána, ktorej výška dosahuje 34,5 metra, bola jednou z celkom siedmich obranných veží, ktoré tvorili súčasť mestských hradieb. Presný rok stavby nie je známy, vie sa však, že tu stála už v polovici 14. storočia. Dnešná podoba veže pochádza až z obdobia 17. storočia, čo je zrejmé predovšetkým na fasáde a barokové streche. Je až neuveriteľné, že v prvej polovici 20. storočia tadiaľ prechádzala úzkokoľajná električka, ktorá musela zakaždým sklopiť svoj pantograf, aby bolo vôbec možné bránou prejsť.

Krakovský Barbakán je brána pôvodného mestského opevnenia, ktoré po stáročia bránilo priechod hradbami do tohto kráľovského mesta. Dnes sa jedná o jednu z mála zachovaných častí hradieb. Barbakán bol vystavaný v rokoch 1498 - 1499 za účelom silnejšiej ochrany mesta pred hroziacim Valašsko-tureckým útokom. Pôdorys tohto opevnenia meria 24,4 metra a hrúbka stien činí viac ako 3 metre. Z kruhovej strechy pritom na okolie mesta starostlivo dohliada sedem strážnych vežičiek.

Vďaka tomu, že Krakov bol v minulosti hlavným mestom Poľska, vyrastali tu po celé stáročia honosné paláce i kostoly, rovnako ako kráľovský hrad Wawel alebo stredoveké trhovisko. Jadro historického centra tvorí námestie Rynek Główny, ktoré je najväčším stredovekým námestím v Európe. Staré mesto bolo obohnané hradbami z 14. storočia, z ktorých sú dnes dochované len časti. Medzi hlavné pamiatky Krakova určite patrí tiež stará židovská štvrť Kazimierz, Jagelonská univerzita alebo gotická katedrála. Historické centrum Krakova je vďaka týmto - i mnohým ďalším - skvostom právom zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.